Založ si blog

Prvá trieda

Nedeľa popoludnie. Tento čas sa dá využiť hádam len na tri veci. Práca, výlet alebo cestovanie. Pre mňa to bude dnes  cestovanie . Rozhodujem , ktorý vlak si vyberiem. Vybral som si rýchlik 608 . Keďže sa o železnicu zaujímam , viem že nie len tento ale všetky rýchliky v nedeľu popoludní do Bratislavy sú kritické . Kritické z dôvodu obsadenosti. Koniec koncov , na to človek nemusí byť ani odborník na železnicu. Ale práve som zistil hrozivú správu. Všetko je obsadené !. Ako sa len dostanem do Bratislavy? A tu vznikla myšlienka na prvú vozňovú triedu. Tú si treba ale aj priplatiť. Povedal som si : „No a čo?“ Nie príliš najradšej platím pri okienku celkom peknú sumu a tu už zrazu stojím s batohom na chrbte a lístkom v ruke na stanici.

Prvá trieda je radené na konci vlaku. Nastupujem do takmer prázdneho vagóna . Tých pár ľudí , čo tam sedelo sa okamžite pozrelo na nového dočasného obyvateľa tohto vagóna, na mňa. V prvej triede je celkovo úplne iná atmosféra. Sadol som si a vytiahol mobil, slúchadlá, časopis a pitie. Tú atmosféru tvorenú ľuďmi , ktorí si priplatili som však pochopil až na nasledujúcej stanici. Vtedy som si uvedomil, že aj ja som jeden z nich keď som sa tak ako vtedy na mňa , pozrel na nastupujúci starší pár a jedného pána v strednom veku. Ten pohľad ale nebol obyčajný. Bolo v ňom niečo iné . Trocha snobské , trocha nadradené , no zároveň plné rešpektu. Každý kto si sadne do svojho kresla v prvej triede sa cíti dokonale a v duchu povýšene nad všetkých, ktorí si tento komfort nemôžu dovoliť. Zrazu som pochopil ako málo stačí k pocitu nadradenosti. Jeden lístok do prvej triedy. A to ste mali vidieť , keď konkrétne v stanici Liptovský Mikuláš do „nášho“ vozňa nastúpil mladý párik s batohmi tak veľkými ako keby mali namierené na expedíciu na Mount Everest. Tí totiž nevedeli , že je to prvá trieda a sadli si tam bez toho aby mali priplatené. Keď však prišla sprievodkyňa a ukázali jej lístky, ona im s kamenným výrazom v tvári povedala , že musia odísť alebo si doplatiť. Tie jastrabie oči všetkých „dočasných obyvateľov“ prvej triedy. Všetci (zrejme aj ja) sa na nich pozreli ako na menejcenných a dali im pohľadmi najavo , že medzi nich nepatria. Dokonca aj pán v košeli, ktorá stála zrejme viac ako môj mobil zdvihol konečne hlavu , ktorá dovtedy len pozerala do notebooku na nejaké ekonomické grafy. Pozreli sa hádam všetci okrem asi 4 ročného chlapčeka. Toho ešte dospelácky svet nestihol ovplyvniť.

Veľa ľudí tak povediac zablúdi na prah 1.triedy. V snahe nájsť miesto blúdia bezcieľne po vlaku až narazia na presklené oddielové dvere a uvidia cez ne celkom prázdny vagón. No práve v tej chvíli , keď prekypujú šťastím, uvidia na dverách napísane číslo 1. Vtedy ich šťastie opadne lebo vedia , že sa nestali „lepšími“ a že budú musieť cestovať tak „obyčajne“ ako všetci ostatní. Jednoducho zistia , že sú tu pre nich zatvorené dvere a že nepatria do prvej triedy. Taká zakázaná zóna. Preto sa otáčajú so spustenými plecami a pocitom nespravodlivosti či závisti. Už toľko krát som bol na ich mieste ja. Dnes však nie . Dnes mám možnosť pocítiť, že som „niečo viac“.

Čo som si však všimol až v polovici cesty . V prvej triede je takmer úplné ticho. Väčšina ľudí tu cestuje samostatne.  Mierne to narušujú len dvaja cca 30 roční chlapi , ktorí začali hrať karty. Táto trieda asi nie je určená ľuďom , ktorí majú radi hlučnú zábavu. Prirovnal by som to k Titanicu. Akonáhle niekto začne byť hlučnejší , je okamžite upozornený pohľadom ostatných spolupútnikov. Všetko toto sa zmenilo tesne pre koncom cesty. Vtedy už bolo všetko zaplnené. Zrazu už nebol pocit z cestovania v „jednotke“ taký jedinečný . Ako keby si to ľudia uvedomili. Každopádne väčšina ľudí v prvej triede sa cíti neohrozene a až priveľmi vznešene. A je úplne jedno či sú to ľudia z Bratislavy, Košíc, Púchova alebo Turne nad Bodvou. Každý kto na chvíľu získa pocit , že je niečo viac sa začne správať úplne inak . Nádherná paralela k dnešnej dobe a ku každodennému reálnemu svetu . Však???

 

 

Slovenská (ne)hrdosť

05.04.2017

Už dlhšiu dobu mi napadá rovnaká myšlienka. Prečo sme my Slováci tak málo hrdý národ? Nie som vyštudovaný psychológ, takže mi neprináleží hodnotiť to z hľadiska psychológie. Napadajú viac »

Svet reklamy

18.02.2016

Reklama nás stretáva dennodenne či chceme alebo nie. Ráno vstanete, zapnete rádio a v tej chvíli ste vtiahnutý do sveta reklám. V rádiu sa dozviete , čo dávaju večer na nejakej komerčnej viac »

Názov Slovensko na predaj ?

18.01.2016

Dnešná doba je “výnimočná“ konzumným spôsobom života. Ak máte peniaze , máte zároveň v ruke zbraň. A veľmi silnú zbraň. Kúpiť sa dá už zrejme všetko okrem lásky a zdravia. Aj viac »

Vladimír Mečiar

Mečiar: Symbol rozdelenia federácie, ale aj možného zneužitia moci

23.07.2017 11:00

S menom Vladimíra Mečiara, ktorý sa narodil 26. júla 1942, sa spája rozdelenie federácie a vznik samostatného Slovenska.

lietadlová loď, loď, Gerald R. Ford

Nová pýcha americkej flotily. USA zaradili služby loď novej generácie

23.07.2017 10:18

USA po rokoch meškania a nečakaného predraženia uviedli do služby lietadlovú loď USS Gerald Ford, ktorá je prvým zástupcom novej generácie nosičov lietadiel.

Anthony Scaramucci

Šéf komunikácie Bieleho domu vymazal svoje tweety, išli proti Trumpovi

23.07.2017 09:58

Nový riaditeľ komunikácie Bieleho domu Anthony Scaramucci vymazal všetky staré tweety zo svojho účtu. V sobotu o tom informoval na twitteri.

Islamský štát, fallúdža, irak,

The Guardian: Interpol má zoznam 173 možných atentátnikov

23.07.2017 08:58

Zoznam 173 členov IS, ktorí majú údajne osobitnú prípravu zameranú na páchanie samovražedných útokov v Európe, rozšírila medzinárodná policajná organizácia Interpol.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 6
Celková čítanosť: 5938x
Priemerná čítanosť článkov: 990x

Autor blogu

Kategórie