Založ si blog

Prvá trieda

Nedeľa popoludnie. Tento čas sa dá využiť hádam len na tri veci. Práca, výlet alebo cestovanie. Pre mňa to bude dnes  cestovanie . Rozhodujem , ktorý vlak si vyberiem. Vybral som si rýchlik 608 . Keďže sa o železnicu zaujímam , viem že nie len tento ale všetky rýchliky v nedeľu popoludní do Bratislavy sú kritické . Kritické z dôvodu obsadenosti. Koniec koncov , na to človek nemusí byť ani odborník na železnicu. Ale práve som zistil hrozivú správu. Všetko je obsadené !. Ako sa len dostanem do Bratislavy? A tu vznikla myšlienka na prvú vozňovú triedu. Tú si treba ale aj priplatiť. Povedal som si : „No a čo?“ Nie príliš najradšej platím pri okienku celkom peknú sumu a tu už zrazu stojím s batohom na chrbte a lístkom v ruke na stanici.

Prvá trieda je radené na konci vlaku. Nastupujem do takmer prázdneho vagóna . Tých pár ľudí , čo tam sedelo sa okamžite pozrelo na nového dočasného obyvateľa tohto vagóna, na mňa. V prvej triede je celkovo úplne iná atmosféra. Sadol som si a vytiahol mobil, slúchadlá, časopis a pitie. Tú atmosféru tvorenú ľuďmi , ktorí si priplatili som však pochopil až na nasledujúcej stanici. Vtedy som si uvedomil, že aj ja som jeden z nich keď som sa tak ako vtedy na mňa , pozrel na nastupujúci starší pár a jedného pána v strednom veku. Ten pohľad ale nebol obyčajný. Bolo v ňom niečo iné . Trocha snobské , trocha nadradené , no zároveň plné rešpektu. Každý kto si sadne do svojho kresla v prvej triede sa cíti dokonale a v duchu povýšene nad všetkých, ktorí si tento komfort nemôžu dovoliť. Zrazu som pochopil ako málo stačí k pocitu nadradenosti. Jeden lístok do prvej triedy. A to ste mali vidieť , keď konkrétne v stanici Liptovský Mikuláš do „nášho“ vozňa nastúpil mladý párik s batohmi tak veľkými ako keby mali namierené na expedíciu na Mount Everest. Tí totiž nevedeli , že je to prvá trieda a sadli si tam bez toho aby mali priplatené. Keď však prišla sprievodkyňa a ukázali jej lístky, ona im s kamenným výrazom v tvári povedala , že musia odísť alebo si doplatiť. Tie jastrabie oči všetkých „dočasných obyvateľov“ prvej triedy. Všetci (zrejme aj ja) sa na nich pozreli ako na menejcenných a dali im pohľadmi najavo , že medzi nich nepatria. Dokonca aj pán v košeli, ktorá stála zrejme viac ako môj mobil zdvihol konečne hlavu , ktorá dovtedy len pozerala do notebooku na nejaké ekonomické grafy. Pozreli sa hádam všetci okrem asi 4 ročného chlapčeka. Toho ešte dospelácky svet nestihol ovplyvniť.

Veľa ľudí tak povediac zablúdi na prah 1.triedy. V snahe nájsť miesto blúdia bezcieľne po vlaku až narazia na presklené oddielové dvere a uvidia cez ne celkom prázdny vagón. No práve v tej chvíli , keď prekypujú šťastím, uvidia na dverách napísane číslo 1. Vtedy ich šťastie opadne lebo vedia , že sa nestali „lepšími“ a že budú musieť cestovať tak „obyčajne“ ako všetci ostatní. Jednoducho zistia , že sú tu pre nich zatvorené dvere a že nepatria do prvej triedy. Taká zakázaná zóna. Preto sa otáčajú so spustenými plecami a pocitom nespravodlivosti či závisti. Už toľko krát som bol na ich mieste ja. Dnes však nie . Dnes mám možnosť pocítiť, že som „niečo viac“.

Čo som si však všimol až v polovici cesty . V prvej triede je takmer úplné ticho. Väčšina ľudí tu cestuje samostatne.  Mierne to narušujú len dvaja cca 30 roční chlapi , ktorí začali hrať karty. Táto trieda asi nie je určená ľuďom , ktorí majú radi hlučnú zábavu. Prirovnal by som to k Titanicu. Akonáhle niekto začne byť hlučnejší , je okamžite upozornený pohľadom ostatných spolupútnikov. Všetko toto sa zmenilo tesne pre koncom cesty. Vtedy už bolo všetko zaplnené. Zrazu už nebol pocit z cestovania v „jednotke“ taký jedinečný . Ako keby si to ľudia uvedomili. Každopádne väčšina ľudí v prvej triede sa cíti neohrozene a až priveľmi vznešene. A je úplne jedno či sú to ľudia z Bratislavy, Košíc, Púchova alebo Turne nad Bodvou. Každý kto na chvíľu získa pocit , že je niečo viac sa začne správať úplne inak . Nádherná paralela k dnešnej dobe a ku každodennému reálnemu svetu . Však???

 

 

Svet reklamy

18.02.2016

Reklama nás stretáva dennodenne či chceme alebo nie. Ráno vstanete, zapnete rádio a v tej chvíli ste vtiahnutý do sveta reklám. V rádiu sa dozviete , čo dávaju večer na nejakej komerčnej viac »

Názov Slovensko na predaj ?

18.01.2016

Dnešná doba je “výnimočná“ konzumným spôsobom života. Ak máte peniaze , máte zároveň v ruke zbraň. A veľmi silnú zbraň. Kúpiť sa dá už zrejme všetko okrem lásky a zdravia. Aj viac »

Čo nám to prirástlo k ruke? ??

17.01.2016

Reč je o mobiloch. V posledných rokoch ich počet neuveriteľne stúpol . Život si bez nich predstaviť nedokážeme. Nie nedokážeme aj keď sa teraz presviedčate o opaku a namietate. Dobre možno viac »

mosty, most, poškodený most,

Mosty odchádzajú jeden za druhým

26.02.2017 20:00

Ďalší most na Orave je natoľko poškodený, že hrozí, že praskne. Samosprávy pritom na zhoršujúci sa stav mosta upozorňujú už dlhšie.

Slovinsko, autonehoda

Na bratislavskom obchvate sa zrazilo päť áut, jeden zranený

26.02.2017 19:55

Reťazová dopravná nehoda sa v nedeľu podvečer stala na diaľničnom obchvate v Bratislave v smere do Petržalky.

Nigéria, Boko Haram

V Nigérii oslobodili unesených nemeckých archeológov

26.02.2017 18:24

Agenti nigérijských bezpečnostných služieb oslobodili dvoch nemeckých archeológov, unesených ozbrojenými mužmi z odľahlého archeologického náleziska.

putá, väzenie, väzeň, obvinený

Sudán prepustí Čecha odsúdeného na 24 rokov za špionáž

26.02.2017 18:16

Sudánsky prezident Umar Bašír nariadil prepustenie 53-ročného českého občana Petra Jaška, ktorého v africkej krajine odsúdili na 24 rokov väzenia za špionáž.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 5
Celková čítanosť: 4597x
Priemerná čítanosť článkov: 919x

Autor blogu

Kategórie