Založ si blog

Prvá trieda

Nedeľa popoludnie. Tento čas sa dá využiť hádam len na tri veci. Práca, výlet alebo cestovanie. Pre mňa to bude dnes  cestovanie . Rozhodujem , ktorý vlak si vyberiem. Vybral som si rýchlik 608 . Keďže sa o železnicu zaujímam , viem že nie len tento ale všetky rýchliky v nedeľu popoludní do Bratislavy sú kritické . Kritické z dôvodu obsadenosti. Koniec koncov , na to človek nemusí byť ani odborník na železnicu. Ale práve som zistil hrozivú správu. Všetko je obsadené !. Ako sa len dostanem do Bratislavy? A tu vznikla myšlienka na prvú vozňovú triedu. Tú si treba ale aj priplatiť. Povedal som si : „No a čo?“ Nie príliš najradšej platím pri okienku celkom peknú sumu a tu už zrazu stojím s batohom na chrbte a lístkom v ruke na stanici.

Prvá trieda je radené na konci vlaku. Nastupujem do takmer prázdneho vagóna . Tých pár ľudí , čo tam sedelo sa okamžite pozrelo na nového dočasného obyvateľa tohto vagóna, na mňa. V prvej triede je celkovo úplne iná atmosféra. Sadol som si a vytiahol mobil, slúchadlá, časopis a pitie. Tú atmosféru tvorenú ľuďmi , ktorí si priplatili som však pochopil až na nasledujúcej stanici. Vtedy som si uvedomil, že aj ja som jeden z nich keď som sa tak ako vtedy na mňa , pozrel na nastupujúci starší pár a jedného pána v strednom veku. Ten pohľad ale nebol obyčajný. Bolo v ňom niečo iné . Trocha snobské , trocha nadradené , no zároveň plné rešpektu. Každý kto si sadne do svojho kresla v prvej triede sa cíti dokonale a v duchu povýšene nad všetkých, ktorí si tento komfort nemôžu dovoliť. Zrazu som pochopil ako málo stačí k pocitu nadradenosti. Jeden lístok do prvej triedy. A to ste mali vidieť , keď konkrétne v stanici Liptovský Mikuláš do „nášho“ vozňa nastúpil mladý párik s batohmi tak veľkými ako keby mali namierené na expedíciu na Mount Everest. Tí totiž nevedeli , že je to prvá trieda a sadli si tam bez toho aby mali priplatené. Keď však prišla sprievodkyňa a ukázali jej lístky, ona im s kamenným výrazom v tvári povedala , že musia odísť alebo si doplatiť. Tie jastrabie oči všetkých „dočasných obyvateľov“ prvej triedy. Všetci (zrejme aj ja) sa na nich pozreli ako na menejcenných a dali im pohľadmi najavo , že medzi nich nepatria. Dokonca aj pán v košeli, ktorá stála zrejme viac ako môj mobil zdvihol konečne hlavu , ktorá dovtedy len pozerala do notebooku na nejaké ekonomické grafy. Pozreli sa hádam všetci okrem asi 4 ročného chlapčeka. Toho ešte dospelácky svet nestihol ovplyvniť.

Veľa ľudí tak povediac zablúdi na prah 1.triedy. V snahe nájsť miesto blúdia bezcieľne po vlaku až narazia na presklené oddielové dvere a uvidia cez ne celkom prázdny vagón. No práve v tej chvíli , keď prekypujú šťastím, uvidia na dverách napísane číslo 1. Vtedy ich šťastie opadne lebo vedia , že sa nestali „lepšími“ a že budú musieť cestovať tak „obyčajne“ ako všetci ostatní. Jednoducho zistia , že sú tu pre nich zatvorené dvere a že nepatria do prvej triedy. Taká zakázaná zóna. Preto sa otáčajú so spustenými plecami a pocitom nespravodlivosti či závisti. Už toľko krát som bol na ich mieste ja. Dnes však nie . Dnes mám možnosť pocítiť, že som „niečo viac“.

Čo som si však všimol až v polovici cesty . V prvej triede je takmer úplné ticho. Väčšina ľudí tu cestuje samostatne.  Mierne to narušujú len dvaja cca 30 roční chlapi , ktorí začali hrať karty. Táto trieda asi nie je určená ľuďom , ktorí majú radi hlučnú zábavu. Prirovnal by som to k Titanicu. Akonáhle niekto začne byť hlučnejší , je okamžite upozornený pohľadom ostatných spolupútnikov. Všetko toto sa zmenilo tesne pre koncom cesty. Vtedy už bolo všetko zaplnené. Zrazu už nebol pocit z cestovania v „jednotke“ taký jedinečný . Ako keby si to ľudia uvedomili. Každopádne väčšina ľudí v prvej triede sa cíti neohrozene a až priveľmi vznešene. A je úplne jedno či sú to ľudia z Bratislavy, Košíc, Púchova alebo Turne nad Bodvou. Každý kto na chvíľu získa pocit , že je niečo viac sa začne správať úplne inak . Nádherná paralela k dnešnej dobe a ku každodennému reálnemu svetu . Však???

 

 

Komunálne voľby za nami. . . A čo teraz?

12.11.2018

Komunálne voľby za nami.. Čo teraz? Viete vlastne koho ste volili? Viete čo „váš“ poslanec bude pre vaše mesto robiť? Ja si kladiem otázky týkajúce sa komunálnych volieb už dlhšiu dobu. viac »

Cesta pravého muža

03.11.2018

CESTA PRAVÉHO MUŽA Čo je vlastne v súčasnej dobe myslené pri pojme pravý muž? V minulosti to bolo jasné. Bol to chlap, ktorý dokázal uloviť najväčšieho mamuta, spravil v osade najviac detí viac »

Adrenalín náš každodenný

08.08.2018

Adrenalín. Slovo každému známe. Ale čo vlastne ten adrenalín je? Ak ste študentom medicíny, možno by ste radi videli definíciu alebo vzorec... Ale predpokladám, že nie ste. Ak by vás to predsa viac »

Jana Angletová

Niektorým starostom sa nechce odísť

18.12.2018 14:00

Vo väčšine obcí a miest sa noví starostovia už ujali funkcií a poslanci majú za sebou prvé zasadnutia. No sú aj obce, kde majú s odovzdávaním úradov problémy.

vlak, regiojet, regio jet, student agency

RegioJet posilňuje pred Vianocami a počas sviatkov spoje mezi Slovenskom a Českom

18.12.2018 13:59

O cestovanie vlakmi RegioJet medzi Slovenskom a Českom je veľký záujem, ktorý pred Vianocami stúpa o ďalších približne 30 percent.

most

Národná diaľničná spoločnosť prehrala súd s malou dedinkou

18.12.2018 13:46

Neveľká obec Dolné Naštice zvíťazila v súdnom spore s Národnou diaľničnou spoločnosťou o to, komu pripadne horúci zemiak v podobe mosta vedúceho odnikiaľ nikam.

vajce, vajcia, vajicka, vajicko

Slovensko navrhuje za kauzy ako fipronil trestať nezodpovedné štáty

18.12.2018 13:30

Škandál, ktorý v lete 2017 poznačil EÚ v súvislosti s výskytom insekticídu fipronil v slepačích vajciach, sa opätovne dostal na rokovania ministrov.

Matej Motyčka

Pohľad na udalosti mojimi očami

Štatistiky blogu

Počet článkov: 11
Celková čítanosť: 14889x
Priemerná čítanosť článkov: 1354x

Autor blogu

Kategórie