Založ si blog

Prvá trieda

Nedeľa popoludnie. Tento čas sa dá využiť hádam len na tri veci. Práca, výlet alebo cestovanie. Pre mňa to bude dnes  cestovanie . Rozhodujem , ktorý vlak si vyberiem. Vybral som si rýchlik 608 . Keďže sa o železnicu zaujímam , viem že nie len tento ale všetky rýchliky v nedeľu popoludní do Bratislavy sú kritické . Kritické z dôvodu obsadenosti. Koniec koncov , na to človek nemusí byť ani odborník na železnicu. Ale práve som zistil hrozivú správu. Všetko je obsadené !. Ako sa len dostanem do Bratislavy? A tu vznikla myšlienka na prvú vozňovú triedu. Tú si treba ale aj priplatiť. Povedal som si : „No a čo?“ Nie príliš najradšej platím pri okienku celkom peknú sumu a tu už zrazu stojím s batohom na chrbte a lístkom v ruke na stanici.

Prvá trieda je radené na konci vlaku. Nastupujem do takmer prázdneho vagóna . Tých pár ľudí , čo tam sedelo sa okamžite pozrelo na nového dočasného obyvateľa tohto vagóna, na mňa. V prvej triede je celkovo úplne iná atmosféra. Sadol som si a vytiahol mobil, slúchadlá, časopis a pitie. Tú atmosféru tvorenú ľuďmi , ktorí si priplatili som však pochopil až na nasledujúcej stanici. Vtedy som si uvedomil, že aj ja som jeden z nich keď som sa tak ako vtedy na mňa , pozrel na nastupujúci starší pár a jedného pána v strednom veku. Ten pohľad ale nebol obyčajný. Bolo v ňom niečo iné . Trocha snobské , trocha nadradené , no zároveň plné rešpektu. Každý kto si sadne do svojho kresla v prvej triede sa cíti dokonale a v duchu povýšene nad všetkých, ktorí si tento komfort nemôžu dovoliť. Zrazu som pochopil ako málo stačí k pocitu nadradenosti. Jeden lístok do prvej triedy. A to ste mali vidieť , keď konkrétne v stanici Liptovský Mikuláš do „nášho“ vozňa nastúpil mladý párik s batohmi tak veľkými ako keby mali namierené na expedíciu na Mount Everest. Tí totiž nevedeli , že je to prvá trieda a sadli si tam bez toho aby mali priplatené. Keď však prišla sprievodkyňa a ukázali jej lístky, ona im s kamenným výrazom v tvári povedala , že musia odísť alebo si doplatiť. Tie jastrabie oči všetkých „dočasných obyvateľov“ prvej triedy. Všetci (zrejme aj ja) sa na nich pozreli ako na menejcenných a dali im pohľadmi najavo , že medzi nich nepatria. Dokonca aj pán v košeli, ktorá stála zrejme viac ako môj mobil zdvihol konečne hlavu , ktorá dovtedy len pozerala do notebooku na nejaké ekonomické grafy. Pozreli sa hádam všetci okrem asi 4 ročného chlapčeka. Toho ešte dospelácky svet nestihol ovplyvniť.

Veľa ľudí tak povediac zablúdi na prah 1.triedy. V snahe nájsť miesto blúdia bezcieľne po vlaku až narazia na presklené oddielové dvere a uvidia cez ne celkom prázdny vagón. No práve v tej chvíli , keď prekypujú šťastím, uvidia na dverách napísane číslo 1. Vtedy ich šťastie opadne lebo vedia , že sa nestali „lepšími“ a že budú musieť cestovať tak „obyčajne“ ako všetci ostatní. Jednoducho zistia , že sú tu pre nich zatvorené dvere a že nepatria do prvej triedy. Taká zakázaná zóna. Preto sa otáčajú so spustenými plecami a pocitom nespravodlivosti či závisti. Už toľko krát som bol na ich mieste ja. Dnes však nie . Dnes mám možnosť pocítiť, že som „niečo viac“.

Čo som si však všimol až v polovici cesty . V prvej triede je takmer úplné ticho. Väčšina ľudí tu cestuje samostatne.  Mierne to narušujú len dvaja cca 30 roční chlapi , ktorí začali hrať karty. Táto trieda asi nie je určená ľuďom , ktorí majú radi hlučnú zábavu. Prirovnal by som to k Titanicu. Akonáhle niekto začne byť hlučnejší , je okamžite upozornený pohľadom ostatných spolupútnikov. Všetko toto sa zmenilo tesne pre koncom cesty. Vtedy už bolo všetko zaplnené. Zrazu už nebol pocit z cestovania v „jednotke“ taký jedinečný . Ako keby si to ľudia uvedomili. Každopádne väčšina ľudí v prvej triede sa cíti neohrozene a až priveľmi vznešene. A je úplne jedno či sú to ľudia z Bratislavy, Košíc, Púchova alebo Turne nad Bodvou. Každý kto na chvíľu získa pocit , že je niečo viac sa začne správať úplne inak . Nádherná paralela k dnešnej dobe a ku každodennému reálnemu svetu . Však???

 

 

Adrenalín náš každodenný

08.08.2018

Adrenalín. Slovo každému známe. Ale čo vlastne ten adrenalín je? Ak ste študentom medicíny, možno by ste radi videli definíciu alebo vzorec... Ale predpokladám, že nie ste. Ak by vás to predsa viac »

Špinavá politická kampaň „Obyčajných ľudí“

28.02.2018

Ani vo sne by ma nenapadlo, že niekedy budem písať o politike ale po udalostiach posledných dní mi to jednoducho nedá... Vražda novinára. Informácia, ktorá behom pár minút zaplnila všetky viac »

Poďme sa spolu pretvarovať. ..

08.02.2018

Ako je možné, že sused, kamarát, brat to má a my nie??? Ako je možné, že boli na dovolenke A MY NIE !? Áno, presne pri tejto vete to začína... Začína porovnávanie. Nezmyselné, povedal by viac »

nôž, vražda, smrť, nehoda, zbraň

Vo Viedni našli na ulici bodnutého Slováka, polícia hľadá svedkov

19.09.2018 16:56

Rakúska kriminálna polícia žiada prípadných svedkov, aby sa prihlásili, pokiaľ dokážu poskytnúť užitočné informácie.

Leto, jahoda, ovocie, zaváranie

Zatkli chlapca, priznal sa k strčeniu ihiel do jahôd

19.09.2018 16:31

Jeho čin bol zrejme "kanadským žartom".

Poprad, hokej

Okrem hokejového klubu odpočúvali v Poprade aj bývalého viceprimátora

19.09.2018 16:05

Igor Wzoš si začiatkom roka dal skontrolovať kanceláriu a certifikovaná spoločnosť mu potvrdila prítomnosť odpočúvacieho zariadenia.

Kiska, vysokoškolskí profesori, vymenovanie

Prezident Kiska vymenoval 55 profesorov vysokých škôl

19.09.2018 15:45

Prezident v príhovore povedal, že titul profesor nie je len ocenením ich práce, ale aj veľkým záväzkom.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 9
Celková čítanosť: 12374x
Priemerná čítanosť článkov: 1375x

Autor blogu

Kategórie