Od doby dávno minulej, keď sa ešte ľudia báli navštevovať hory a lesy uplynul už dlhý čas. Turistika je vášňou mnohých z nás. Ten pocit, keď zdoláte kopec, ktorý je tu už milióny rokov je krásny. Možno nie pre každého, no pre mňa určite áno.
Návšteva lesa vzbudí pozitívny pocit v drvivej väčšine z nás. Ten pokoj a ticho… Vyššia úroveň návštevy lesa je však plánovaná turistika, pri ktorej sa zapotíme. Turistiku či prírodu považujem za najlepšieho lekára, psychológa aj trénera v jednej osobe. Nejde častokrát o turistiku v Alpách či Himalájach, ktorú som ja osobne ani nikdy neabsolvoval. Dôvod, prečo považujem turistiku za najlepšieho trénera je asi každému známi. Ak nejde človek vyslovene „dôchodcovským“ tempom, ale práve naopak, vyberie si náročnejšiu trasu, tak sa určite zapotí . Zvýšená telesná aktivita je vynikajúca na kondičku aj pre vaše celkové zdravie. Nie nadarmo sa vraví, že príroda je najlepší lekár. Pobyt v prírode zvyšuje imunitu, znižuje pravdepodobnosť alergií a má nespočetné množstvo ďalších výhod.
No a prečo považujem turistiku resp. prírodu za dobrého psychológa? V prírode sa akosi nedokážeme hnevať. Problémy, ktoré si so sebou do lesa prinesieme sa v ňom „zázračne“ vyparia. Zázrak to samozrejme nie je. Pri telesnej aktivite sa do tela vyplavuje taktiež množstvo pozitívnych látok. Po celodenných náročných túrach sme častokrát unavení a súci akurát do postele, no cítime sa unavení „príjemne“. Je to úplne iný druh únavy ako po celom dni strávenom pri počítači alebo po trávení času v (nanešťastie) tak obľúbených nákupných centrách. Turistika je z psychologického hľadiska pozitívna aj pre dosahovanie cieľov. Deň dopredu si určíte KEDY, KAM a S KÝM. V mojom prípade je to zväčša skoro ráno, niekam do blízkeho pohoria so strmým stúpaním a úplne sám. Množstvo ľudí v okolí sa divý prečo ísť sám. Ja tvrdím, že v prítomnosti druhého človeka neviem tak vypnúť myšlienky a sústrediť sa na prítomnosť. A aj keď nejaké myšlienky točím v hlave, vždy na nich nájdem riešenia. Ďalšia výhoda je, že si nastavíte vlastné tempo.
Veľa ráz ma napadne prečo radšej rodiny s deťmi volia prechádzku (ak sa to tak dá nazvať) po nákupnom centre, namiesto toho aby uprednostnili trávenie času s deťmi v prírode. Je to našou pohodlnosťou. Ľudia sú leniví. Pre rodiča je jednoduchšie posadiť dieťa za tablet a môcť tráviť čas s mobilom v ruke. Keby rodič zobral dieťa na turistiku, musel by totiž zamakať aj on… Na Slovensku máme našťastie ešte množstvo úžasných rodičov, ktorí vedú deti správnym smerom. Ja sa budem po vzore od mojich rodičov snažiť na svoje deti v budúcnosti pôsobiť, aby vzťah k prírode nabrali. Skúste vymeniť nákupné centrum alebo bezvýznamné prezeranie sociálnych sietí za pobyt v prírode. Nemusí to byť náročná vysokohorská turistika, môže to byť aj nenáročná prechádzka, no uvidíte ako sa vám vaše telo odvďačí. Pocit, že ste PRE SEBA urobili niečo pozitívne je nenahraditeľný. Slová „pre seba“ som zdôraznil zámerne, pretože ak plánujete ísť na túru nie kvôi sebe, ale kvôli lajkom na instagrame tak to radšej ostaňte doma 😉.
Pri turistike si určíte cieľ a cestu a presne to čo si naplánujete aj zrealizujete. Možno občas zídete z chodníka a budete musieť zastaviť a oddýchnuť si, no nakoniec, na vrchole budete sám na seba hrdý. A práve toto je to, čo by sme mali robiť nie len v prírode ale aj v bežnom živote. Určiť si cieľ a ísť si za ním.
Autor: Matej Motyčka
Zdroj fotografie: http://www.slovakiatravels.com/sk/co-vidiet/narodne-parky/narodny-park-mala-fatra.html